Ego väčšie než pyramída (Mikova)

Čítať rozhovor s novým riaditeľom RTVS Václavom Mikom v časopise .týždeň je ako stratiť sa v bludisku v záhradách Hampton Court.  Aj tie sú krásne udržiavané a manikúrované, ako hladká tvár  a sličný účes fešáka, ktorý s láskou hľadí do svojho vlastného pupka.  V labyrinte slov ako “problematický, diskutabilný, formátový, prvoplánové promo, kreatívna tvorba, nechcem o tom hovoriť, to neriešim” hľadáte nejakú konktrétnu cestu, víziu, cieľ, východisko, ale stále vidíte len ten kolosálny pupok! Ten už dosiahol všetko čo bolo v jeho silách a známostiach ("koho ja nepoznám?" - úsmev), prečo teda ide do neznámeho rizika, v ktorom by mohol “naraziť”?  Lebo pupok si to môže dovoliť, je “na tom ekonomicky tak, že to prežijem, ak si už nenájdem zamestnanie”.  A navyše, v Slovenskej televízii sa zoznámil so svojou manželkou!  To sú tie najlepšie dôvody na funkciu riaditeľa verejno-právnej inštitúcie RTVS.  A nonšalantný pupok sveta je presvedčený, že jeho nadhľad ohúri aj divákov a poslucháčov, ktorí mu za jeho neopakovateľný dôvtip budú platiť licenčné poplatky.  

To len tí, čo žijú v zahraničí a majú možnosť porovnť rozhovor nového riaditeľa slovenskej RTVS s rozhovorom nového riaditeľa BBC, vidia, že kráľ je nahý.  Dožadujú sa konkrétnych odpovedí:  ako chce pozdvihnúť štandard spravodajstva; aké budú nosné programy, na ktoré bude môcť poukázať s hrdosťou “toto sme urobili my”;  aký je jasný kurz, aby celá škála programov bola na vysokej úrovni;  budú sa prepúšťať ľudia a podľa čoho; kam bude investovať tie veľké peniaze, ktoré má k dispozíii.  Podľa neho pri odchode z RTVS jeho úspechom bude “ak si ľudia povedia, mohlo to byť aj lepšie, ale niečo v tej televízii sa predsa len pohlo dopredu”.  Ak ten sám sebou milovný a obdivovaný pupok už v médiách dosiahol všetko, predsa len mu uniklo, že pri ochode ho budú hodnotiť podľa kvality programov a čo priniesli divákom. Pritom nehovorím o poslucháčoch rádia, ktorí v jeho svete "pekných a zujímavých ľudí" neexistujú.  

Otázka z podtitulku článku zostala nezodpovedná, hoci je úplne kľúčová: prečo verí v budúcnosť verejnoprávnych médií?  A redaktori .týždňa mu jeho vyhýbavé frázy veľkoryso prehliadajú.  Že by mali "zadanie"? ("Profesionál robí podľa zadania".)

Slovak Press Watch, where are you ?

With regard to my previous posting, I have been looking for someone, not just anyone, but a journalist, media expert, or a colleague of Ms Ghannamova, who would speak out openly on the malpractices in the Slovak media. Slovak journalists, being in the shackles of their proprietors - who are vassals of their ultrarich moguls - have no courage to open a debate on the vocation of the journalist, and the crooked and shameful practices of the politicians who feel pressed against the wall, i. e. forced to answer a question.

I have heard that Ms Zlatica Puskarova,  an 'inquisitor' for the Markiza TV (much less substantial, clever or eloquent, whose most famous line of inquiry is ...'and how about you Mr/Mrs...?') has given a private phone call to Ms Ghannamova praising her heroic battle to expose the freaks, but, alas, no public acknowledgement followed.  The term 'Slovak journalist' seems to be an oxymoron.  As is hiding behind their celebrity status.

What is worse, however, there is a website called the 'Slovak Press Watch' to monitor the Slovak media.  The last posting is a year old.  Its founder Gabriel Sipos works for Transparency International.  For him, I reckon, media censorship is so transparent that it is not worth his courtesy.

Slovakia's Retroprogressing Idyll

I have received an email from a Slovak friend saying enthusiastically: Slovakia is moving forward! There is a new current affairs programme on TA3, but the presenter was fired after her second appearance, for being incompetent.  Slovaks have finally raised their voices against unprofessionalism in the media.

Curious, I went to the TA3 website to watch the Klub 3 immediately.  And I was transfixed.  Apart from a few gaffes, the presenter Anna Ghannamova was brilliant.  I dare compare her to  Paxman the Rottweiler,  by Slovak standards of course.  She held her own against the 4 leaders of small political parties.  She did not allow them to brag endlessly about their party stuff as they had been used to.  She would bring them back again and again to answer her questions.  She would interrupt when they tried to steal the airtime for propaganda.  She brought out the characters of the politicians:  namely, she exposed the vulgarity, stupidity and boorishness of Nora Mojsejova; the aggressiveness and self-aggrandizement of A. Belousova.  She did not allow them to call the Roma 'gypsies' (as it is a derogatory term in Slovakia). I could go on and on.  Just to wrap it up, she was graceful, fearless and spot on.

Afterwards,  I read,  the aforementioned A. Belousova, leader of a nationalistic party, wrote to the TA3 director an angry letter demanding the presenter's dismissal on the grounds of her being unprofessional, biased and attempting to manipulate public opinion.  N. Mojsejova, the other woman politician,  issued a video clip in which she openly calls the presenter  a 'c..t'.

And the Slovak public joined in.  There was a chorus of savage callings for A. Ghannamova to be sacked.  The poor infantile public failed to notice how she had succeeded in exposing the worst features of the politicians' characters.  All they could see was her 'interrupting and not allowing them to finish what they wanted to say'.

When politicians are unhappy about the interviewer's way of grilling them, it is a sign that he/she is bloody good. Now the Klub 3 has a new presenter: a pretty face, young, deferential and utterly benign. Idyllic. Oh happy days, just before elections!

Yes, Slovakia is moving forward.  Only, in a retrograde fashion.  Still a progress, innit?

TV News Channel talking football when the government is about to fall

The Slovak government's fall is imminent, and the rolling news TV channel TA3 is broadcasting an old programme about rugby. No analyses, commentary, no images from Parliament, just a short news bulletin.  And afterwards, guess what,  another programme on sports, this time football. And then on the British library.  How fascinating.  Who cares about their own government. One goes out, another  comes in.  Every two years.

OH 2012: Výmysly, chyby a nepravdy v Pravde

Dnes sa mi náhodou dostal do rúk slovenský denník Pravda, podľa niektorých vraj mienkotvorný, z 27.  júla.  V športovej sekcii je rozhovor Adama Zelinku o OH 2012 pod názvom “Londýn zaujme.  ...”.  Čo je to za titulok?  Ako keby napísal: “Olympijské hry zaujmú”.  A. Zelinka už nič vlažnejšie a všeobecnejšie vo svojej nepochybne múdrej hlave nenašiel?  Alebo možno by sa aj našlo, ale rozmýšľanie bolí?  

Ale to najdôležitejšie sú faktické chyby, výmysly a NEPRAVDY na margo Kristiána Klímu, redaktora World Business Press Online, ktorý odpovedal na Zelinkove (niektoré naozaj tupé) otázky.  “Dýcha už Londýn olympijskou atmosférou?” Kristián Klíma: “NIE!...Bežných ľudí sa zatiaľ olympijský duch nedotkol". Holý nezmysel.  Ja som ten bežný človek žijúci v Londýne, vo Wimbledone.  Je to veľká štvrť, všade sa konajú akcie v olympijskom duchu, nielen na športoviskách, ale aj v knižniciach, školách a na uliciach.  Ľudia sa prihlasujú za dobrovľníkov na OH, chodia na pracovné pohovory, aby tam 14 dní mohli pracovať gratis, v médiách aj cez sponzorov môžete prihlásiť ľudí zo svojho okolia za nosičov olympijského plameňa,  ľudia sa všade bavia lístkoch, či ich majú alebo nemajú (o lístkoch viac nižšie).

Zelinka: “ Nevidno v meste nejaké ...suveníry s logami olympiády?”  Klíma:  Zatiaľ som si nič podobné nevšimol.” Tak si otvorte oči.  Ja sama nosím olympijský odznak s typickým angulárnym 2012, a kúpila som aj olympijské nálepky pre deti, tričká a perá s OH znakom..  

A zlatý kliniec rozhovoru – predaj vstupeniek. Klíma: “ Predaj prebiehal ako lotéria.  Ľudia si objednali lístky náhodným spôsobom. Nevedeli, na aké športové odvetvia a ani za koľko. Potom boli sklamaní.  Dostali lístky na športy, ktoré ich vôbec nezaujímali, alebo zistili, že získali vstupenky za tisíce libier, ktoré si nemôžu dovoliť. “ Kristán Klíma, to ste si vymysleli,  lebo ste  si pravdepodobne lístky neobjednávali, a nechcelo sa vam zisťovať, ako to vlastne bolo.

Ja som sa na procese kúpy lístkov zúčastnila osobne, bolo to takto:  Keď ste si objednávali lístky cez webstránku, klikli ste presne na športy, ktoré ste chceli, a na presnú sumu, za ktorú ste ich chceli.  Lotéria bola v tom, že ak si objednáte viac lístkov, mate väčšiu šancu byť vylosovaný.  Podmienka ale bola, že v bode , keď Vás vylosujú, vám strhnú toľko peňazí z bankovej karty (ktorej číslo ste museli uviesť), koľko lístkov ste dostali.  Ja som si objednala lístky presne na tieto športy, v hodnote okolo 50 libier každý: plávanie, šerm, triathlon, beach volejbal, ľahká atletika, športová gymnastika.  Všetky spolu asi v hodnote 500 libier. Keby mi náhodou vylosovali všetky, aby som ich dokázala zaplatiť.  Dostala som 4, za asi 150 libier.  Ale niektorí, v snahe zvýšiť si šance na vylosovanie, si objednali lístky za tisícky libier.  V jednom prípade, ktorý poznám, si dotyčný objednal lístky za 20 000, a dostal všetky!  Tak ich v tom bode musel zaplatiť.  Ak nezaplatil, prepadli mu všetky. 

Klíma:  “Niektorým sa lístky neušli vôbec a frfľali, že si olympiádu neužijú, hoci ju majú rovno pod nosom.”   Literárny skvost vo vyjadrovaní K. Klímu a jeho ďalší výmysel, pravdepodobne z intelektuálnej lenivosti.  Po prvé Londýnčania nikdy “nefrfľú” ako Slováci pri pive.   Oni sa kvalifikovane, verejne, jasne a slušne vyjadrujú v novinách, rozhlase a TV, obracaju sa na svojho MP  (poslanca) a žiadajú odpovede. Po druhé nešlo o to, že majú OH “rovno pod nosom”.  Ale o to, že za ňu platia, každý Londýnčan odvádza vyššie dane, aby sa olympiáda zaplatila.  Preto je to pre nich  také nefér.

A na záver ďalšia perla v otázkach Adama Zelinku:  “Je Londýn už teraz pripravený tak, aby sa mohla Olympiáda začať?”  Určite, rok vopred. To sa naozaj nedá komentovať.   Otázka na šéfredaktora Pravdy: zaslúžia si Vaši novinári a prispievatelia honorár? A čo čitatelia, vážite si ich natoľko, že uverejnite ospravedlnenie a veci uvediete na pravu mieru?

All Eyes on All the Stars at All Times

The Markiza TV news anchor (although 'anchor' is a huge over-statement for an autocue reader with no ad hoc input or any interviewing skills to speak of) Patrik Svajda introduces himself as the new star of the Markiza's equivalent of Strictly Come Dancing.  Halfway through the main evening news bulletin at 7pm here comes a long 'news item' of the new series of its own  dance competition, with - hold your breath - Svajda as a competitor, again!  And other 'personalities' (as they like to call themselves): actresses, singers and moderators, here they all come again. The same faces over and over again!  There is no respite from them.  Sitcoms, films, musicals, theatre, magazines, commercials...and now the evening news bulletins.  The abolition of shame. 

Slovak PM: "Nobody is going to tell ME when to speak!" And media fall reverently silent.

I have watched main news bulletins on both STV and Markiza TV channels tonight.  They brought a piece about the Prime Minister Radicova who has been refusing to voice her opinion of a very controversial issue involving the Finance Secretary Miklos, who is from the same political party as she is.  The teenage interviewers walked Miklos for 15 minutes without extracting a single answer from him.  And he poking fun on them!  No wonder if they were unable to challenge him in any way.  Then the studio showed PM Radicova shouting "Nobody is going to tell ME when to speak!  When I feel like speaking I will speak!"  However, neither TV channel offered an analytical piece or a commentary explaining why she has to speak when asked by media.  She IS accountable to her people, they elected her!  The people of Slovakia do not know that they have a right to hear an answer.  No one is going to tell them!  The dumb talking heads on TV screens who bring PM's self-justified proclamations explain  nothing to gullible audiences.  Slovak media are unable to make sense of the events they are bringing to the public arena. Or, more likely, they don't give a damn.