Čítať rozhovor s
novým riaditeľom RTVS Václavom Mikom v časopise .týždeň je ako stratiť sa v
bludisku v záhradách Hampton Court. Aj
tie sú krásne udržiavané a manikúrované, ako hladká tvár a sličný účes fešáka, ktorý s láskou hľadí do svojho vlastného
pupka. V labyrinte slov ako “problematický,
diskutabilný, formátový, prvoplánové promo, kreatívna tvorba, nechcem o tom hovoriť,
to neriešim” hľadáte nejakú konktrétnu cestu, víziu, cieľ, východisko, ale stále
vidíte len ten kolosálny pupok! Ten už dosiahol všetko čo bolo v jeho silách a
známostiach ("koho ja nepoznám?" - úsmev), prečo teda ide do neznámeho rizika, v
ktorom by mohol “naraziť”? Lebo pupok si
to môže dovoliť, je “na tom ekonomicky tak, že to prežijem, ak si už nenájdem
zamestnanie”. A navyše, v Slovenskej televízii sa zoznámil so svojou manželkou! To sú tie najlepšie dôvody na funkciu
riaditeľa verejno-právnej inštitúcie RTVS. A nonšalantný pupok sveta je
presvedčený, že jeho nadhľad ohúri aj divákov a poslucháčov, ktorí mu za jeho
neopakovateľný dôvtip budú platiť licenčné poplatky.
Otázka z podtitulku článku zostala nezodpovedná, hoci je úplne kľúčová: prečo verí v budúcnosť verejnoprávnych médií? A redaktori .týždňa mu jeho vyhýbavé frázy veľkoryso prehliadajú. Že by mali "zadanie"? ("Profesionál robí podľa zadania".)